Aká je optimálna vlhkosť v byte a ako ju zmerať?
Na kvalitu nášho zdravia má podstatný vplyv vlhkosť v byte. Všeobecne sa odporúča optimálna vlhkosť vzduchu v rozmedzí 40 až 60 %. Záleží však aj na type miestností a ich využívaní.
Stručná odpoveď. V byte aj v dome udržiavajte relatívnu vlhkosť vzduchu medzi 40 a 60 %, ideálne okolo 45 až 50 %. V tomto pásme sa prekrývajú odporúčania Štátneho zdravotného ústavu (Státní zdravotní ústav) aj americkej agentúry EPA. Výrazne suchší vzduch vysušuje sliznice, nad 60 % sa darí plesniam a roztočom.
Pri vyššej vlhkosti sa v zime začnú rosiť okná. Zmerajte ju preto izbovým vlhkomerom, ktorý patrí doprostred miestnosti, mimo okna, kúrenia a kúpeľne.
Najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce vlhkosť v byte
Vítaná optimálna vlhkosť vzduchu vzniká pôsobením viacerých faktorov. Okrem bežných domácich činností, pri ktorých sa vzduch sýti vodnou parou, napríklad v kuchyni pri varení, pri sprchovaní, kúpaní alebo sušení bielizne, ju ovplyvňuje aj stav stavby.
Zistiť konkrétne poruchy, ktorými môže do stavby prenikať voda, môže byť tiež zložité. Najčastejšie ide o narušené základy či steny domu, poškodenú strechu alebo netesnosti vodovodného potrubia.
Aktuálne ročné obdobie je ďalším ovplyvňujúcim faktorom. V zimnom období, najmä vo vykurovacej sezóne, býva vlhkosť vzduchu v byte nižšia. Úlohu zohráva aj vek domu a spôsob výstavby pri novostavbách.
Prečo je vlhkosť v novostavbe vyššia?
V novom dome alebo byte sa z betónu, muriva, omietok a poterov ešte dlho po dokončení odparuje voda, ktorá sa do nich dostala pri stavbe. Hovorí sa jej technologická vlhkosť. Konštrukcie vysychajú postupne, preto vlhkosť sledujte najstarostlivejšie v prvej vykurovacej sezóne.
Novostavby majú navyše tesné okná a dvere. Štátny zdravotný ústav upozorňuje, že dokonale tesniace okná, väčšinou plastové, so sebou prinášajú určité nevýhody, vlhkosť totiž nemá kade samovoľne uniknúť. Vetrajte preto častejšie a krátko, nekúrte o veľa menej, než je obvyklé, a sledujte vlhkomer. Keď vlhkosť dlhodobo drží nad 60 % a okná sa ráno rosia, pomôže do vyschnutia stavby elektrický odvlhčovač.
Dom s riadeným vetraním, napríklad s rekuperáciou, si s vlhkosťou poradí lepšie, v prvej sezóne je však potrebné výkon jednotky doladiť podľa toho, ako domácnosť skutočne žije. V dome bez riadeného vetrania zostáva hlavným nástrojom pravidelné nárazové vetranie oknami.
Pozor na opačný problém. Rekuperácia v zime vzduch často vysušuje, pretože odvádza vlhký vnútorný vzduch a privádza suchý vonkajší. Pomôže znížiť výkon vetrania alebo jednotka s entalpickým výmenníkom, ktorá podľa Romana Šubrta z portálu TZB-info vracia do domu okrem tepla aj časť vlhkosti.
Ako prebieha meranie vlhkosti v byte?
Aby ste zistili aktuálnu vlhkosť v byte, musíte si zaobstarať vlhkomer. Je síce pravda, že niektoré izbové teplomery ho môžu mať zabudovaný, ak ste si však kúpili taký, ktorý ho nemá, zvážte jeho dokúpenie.
Budete potom mať prehľad o tom, aká je vo vašom byte vlhkosť, a môžete ju regulovať a zlepšovať.
Ako vybrať vlhkomer do bytu
Pre domácnosť stačí digitálny izbový teplomer s vlhkomerom. Ukazuje teplotu aj relatívnu vlhkosť naraz, a to sa hodí, pretože o riziku orosenia a plesní rozhoduje oboje spolu. Relatívna vlhkosť pritom hovorí, koľko percent vodnej pary vzduch obsahuje z množstva, ktoré by pri danej teplote maximálne udržal.
Pri výbere sa pozerajte na presnosť, ktorú výrobca uvádza v percentách so znamienkom ±, a na pamäť najnižšej a najvyššej hodnoty. Z nej spoznáte, ako vysoko vlhkosť vyskočí v noci alebo po sprchovaní. Vlhkomer na drevo, podlahu alebo murivo je iný prístroj, meria vlhkosť materiálu, nie vzduchu, a na sledovanie vlhkosti v byte sa nehodí.
Presnosť si môžete overiť soľným testom. Do viečka nasypte kuchynskú soľ, navlhčite ju niekoľkými kvapkami vody na hustú kašu a spolu s vlhkomerom ju uzavrite do vrecka alebo škatuľky.
Nasýtený roztok soli udržiava v uzavretom priestore relatívnu vlhkosť približne 75 %, výrobcovia meradiel ho preto používajú na kalibráciu. Nechajte všetko uzavreté do druhého dňa a rozdiel oproti 75 % si potom pri odčítaní hodnôt odpočítajte alebo pripočítajte.
Kam vlhkomer umiestniť
Vlhkomer patrí doprostred miestnosti alebo na vnútornú stenu, približne do výšky, v ktorej sedíte alebo spíte. Nedávajte ho na parapet, k radiátoru, na priame slnko ani vedľa varnej dosky alebo dverí kúpeľne. Na takých miestach ukazuje len miestne výkyvy, nie vlhkosť vzduchu, ktorý v miestnosti dýchate.
Ak máte len jeden prístroj, začnite v spálni, kde trávite najviac času, a po niekoľkých dňoch ho preneste do miestnosti, kde sa rosia okná alebo sa objavila pleseň. Hodnoty odčítavajte ráno aj večer. Jednorazové meranie hneď po varení alebo sprchovaní o bežnom stave bytu nič nepovie.
Ideálna vlhkosť v byte?
Ako sme už spomenuli, je nutné, aby ste zohľadnili ročné obdobie. Podľa rady Štátneho zdravotného ústavu k spánkovej hygiene má byť vlhkosť v spálni v zime 45 až 65 %, v lete o niečo menej, 40 až 55 %. Nad 60 % však rastie riziko plesní, preto odporúčame udržiavať vlhkosť aj v zime najviac na 60 %. V prípade, že sú u vás hodnoty nižšie alebo vyššie, môže to viesť k rôznym zdravotným problémom, preto vlhkosť udržiavajte v odporúčanom rozmedzí.
Ide o odporúčané hodnoty, nie o to, čo v byte skutočne nameriate. Vo vykurovanom byte vlhkosť v zime naopak zvyčajne klesá pod odporúčané rozmedzie, preto ju vo vykurovacej sezóne sledujte najviac. Vyššia býva v zime skôr v novostavbách a v bytoch, kde sa veľa varí a suší bielizeň bez vetrania.
Aké hodnoty odporúčajú predpisy a zdravotníci?
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva ČR (vyhláška Ministerstva zdravotnictví) č. 43/2025 Sb., ktorá od marca 2025 nahradila staršiu vyhlášku č. 6/2003 Sb., stanovuje relatívnu vlhkosť 30 až 65 %. Platí však len pre pobytové miestnosti vybraných stavieb, napríklad škôl, zdravotníckych zariadení, hotelov alebo obchodov. Na bežné byty sa nevzťahuje, ako orientačná pomôcka však dobre poslúži.
Stavbári počítajú s inou hodnotou. Norma ČSN 73 0540-2 o tepelnej ochrane budov nič neodporúča obyvateľom, pri navrhovaní obytných budov však predpokladá vnútornú vlhkosť 50 % a požaduje, aby steny a kúty boli také teplé, že vlhkosť vzduchu pri ich povrchu neprekročí 80 %. Nad touto hranicou začínajú rásť plesne. Pri oknách norma stráži, aby sa na ich vnútornej strane nezrážala voda.
Obe hranice platia súčasne. Keď má vzduch v miestnosti pri 20 °C vlhkosť 60 %, dosiahne pri povrchu chladnejšom než približne 15,4 °C práve 80 %, teda hranicu, od ktorej hrozí pleseň.
Zdravotné odporúčania bývajú užšie. Štátny zdravotný ústav uvádza na svojom webe ako optimum 35 až 50 % pri teplote 20 až 22 °C. Bohumil Kotlík, vedúci Národného referenčného centra pre vonkajšie a vnútorné ovzdušie SZÚ, v roku 2022 povedal, že by sa vlhkosť mala optimálne pohybovať medzi 45 a 55 %.
Americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) radí udržiavať vlhkosť pod 60 %, ideálne medzi 30 a 50 %. Prehľadová štúdia Arundela a kolegov, ktorú v roku 1986 uverejnil časopis Environmental Health Perspectives, dospela k záveru, že väčšinu nepriaznivých účinkov vlhkosti na zdravie možno obmedziť na minimum pri 40 až 60 %.
| Zdroj | Hodnota | Na čo platí |
|---|---|---|
| Vyhláška MZ ČR č. 43/2025 Sb. | 30 až 65 % | školy, zdravotnícke zariadenia, hotely, obchody |
| ČSN 73 0540-2 | 50 % (výpočtový predpoklad, nie odporúčanie) | navrhovanie obytných budov |
| Štátny zdravotný ústav (web) | 35 až 50 % | vnútorné prostredie všeobecne |
| Bohumil Kotlík, SZÚ, 2022 | 45 až 55 % | byty, prevencia plesní |
| SZÚ, rada k spánkovej hygiene | zima 45 až 65 %, leto 40 až 55 % | spálňa (nad 60 % rastie riziko plesní) |
| EPA (USA) | pod 60 %, ideálne 30 až 50 % | domácnosti, prevencia plesní |
| Arundel a kol., 1986 | 40 až 60 % | prevencia infekcií a alergií |
Zdravotné odporúčania sa prekrývajú okolo 45 až 50 % a s 50 % počíta pri navrhovaní stavieb aj norma. Keď sa v tomto rozmedzí udržíte, vzduch je príjemný na dýchanie a v dobre postavenej a zateplenej stavbe nehrozí pleseň. S vlhkosťou súvisí aj teplota, o tej podrobnejšie píšeme v článku o tom, aká je ideálna teplota v domácnosti.
Aká vlhkosť má byť v spálni, detskej izbe a kúpeľni?
V spálni trávite tretinu dňa, preto na nej záleží najviac. Podľa rady Štátneho zdravotného ústavu k spánkovej hygiene má byť v spálni pri spánku 16 až 18 °C, najviac 21 °C, a vlhkosť v zime 45 až 65 %, v lete 40 až 55 %.
Nad 60 % však rastie riziko plesní, preto vlhkosť v spálni udržiavajte aj v zime najviac na 60 %. V chladnejšej miestnosti je navyše pri rovnakom množstve vody vo vzduchu relatívna vlhkosť vyššia a okná sa rosia skôr, preto pred spaním vyvetrajte.
Pre detskú izbu platia rovnaké čísla ako pre spálňu. Ak má dieťa alergiu na roztoče, udržiavajte vlhkosť radšej pod 50 %. Podľa spomínanej štúdie Arundela a kolegov sú populácie roztočov najmenšie pod 50 % a najväčšie pri 80 %. Zvlhčovač v detskej izbe zapínajte len vtedy, keď vlhkomer naozaj ukazuje sucho, a pravidelne ho čistite.
V kúpeľni a kuchyni vlhkosť krátkodobo vyskočí vysoko a je to v poriadku. Rozhodujúce je, ako rýchlo znova klesne. Pri sprchovaní zapnite ventilátor alebo otvorte okno, ako radí aj EPA, a pri varení zapnite digestor. Ak vlhkosť v kúpeľni neklesá ani dlho po kúpaní a na strope alebo v škárach sa objavujú čierne bodky, ventilátor nestačí alebo je zanesený.
V obývacej izbe, pracovni a na chodbe stačí všeobecné rozmedzie 40 až 60 %. Štátny zdravotný ústav (Státní zdravotní ústav) uvádza, že tieto miestnosti si vystačia s menej častým vetraním ako kúpeľňa, kuchyňa alebo spálňa.
Vplyv na zdravie
Pri nižšej ako odporúčanej vlhkosti vzduchu je zvýšené riziko zápalov nosohltana a ďalších ochorení horných aj dolných dýchacích ciest. Tie totiž pre nižšiu vlhkosť vzduchu vysychajú. Na zníženú vlhkosť vás môže upozorniť napríklad aj pálenie očí.
Naopak výrazne vyššia vlhkosť vzduchu podporuje bujnenie kultúr plesní, napríklad v zimnom období. Tie sú závažnými alergénmi a pri raste produkujú prchavé organické látky. Tie následne dráždia sliznice dýchacích ciest, očí, nosa a hrdla. Spôsobujú aj bolesti hlavy a podráždenie pokožky.
Súvislosť vlhka a plesní so zdravím je dobre doložená. Tím Williama Fiska z americkej Lawrence Berkeley National Laboratory v roku 2007 v časopise Indoor Air súhrnne vyhodnotil skoršie štúdie. Vlhko a plesne v domácnosti sú podľa neho spojené s výskytom kašľa, pískania pri dýchaní, astmy a ďalších dýchacích ťažkostí vyšším zhruba o 30 až 50 %.
Svetová zdravotnícka organizácia pri vydaní svojich smerníc o vlhkosti a plesniach v roku 2009 uviedla ako horný odhad, že ľudia vo vlhkých alebo plesnivých budovách majú až o 75 % vyššie riziko dýchacích ťažkostí a astmy.
Na druhej strane škodí aj príliš suchý vzduch. Štátny zdravotný ústav upozorňuje, že vlhkosť vo vnútorných priestoroch častejšie klesá k suchým až extrémne suchým hodnotám, niekedy pod 20 %, ako by prekračovala 60 %. Suchý vzduch sa v byte prejaví hlavne vo vykurovacej sezóne, typicky vysušeným nosom a pálením očí.
Čo robiť pri vysokej a pri nízkej vlhkosti, opisujeme krok za krokom v posledných dvoch častiach článku.

Prečo sa rosia okná a čo je rosný bod?
Rosný bod je teplota, pri ktorej vzduch už neudrží vodnú paru a tá sa začne zrážať na kvapky. Čím viac vody je vo vzduchu, tým je rosný bod vyšší. Pri izbovej teplote 20 °C a vlhkosti 50 % je rosný bod 9,3 °C, pri 60 % už 12 °C. Každý povrch chladnejší ako rosný bod sa zarosí.
| Vlhkosť pri 20 °C | Rosný bod (kvapky vody) | Riziko plesne na povrchu chladnejšom ako |
|---|---|---|
| 40 % | 6,0 °C | 9,3 °C |
| 50 % | 9,3 °C | 12,6 °C |
| 60 % | 12,0 °C | 15,4 °C |
| 70 % | 14,4 °C | 17,9 °C |
Preto sa v zime ako prvé rosia okná, hlavne spodný okraj skla a rámu, kde je povrch najchladnejší. Pleseň pritom kvapky vody nepotrebuje. Ako vyplýva z normy ČSN 73 0540-2, začína rásť už tam, kde vlhkosť vzduchu pri povrchu dlhodobo prekračuje 80 %. Pri 20 °C a vlhkosti 50 % to nastane na každej stene chladnejšej ako asi 12,6 °C, typicky v rohoch, za skriňou pri obvodovej stene alebo na ostení okien.
Zarosené okno je teda užitočný signál. Keď sa rosí len ráno a po vyvetraní oschne, stačí vetrať častejšie. Keď je na skle voda celý deň alebo steká na parapet, je vlhkosť na váš byt príliš vysoká, alebo je okno či ostenie studené. Potom ide najskôr o tepelný most, teda miesto, kadiaľ uniká viac tepla ako okolitou konštrukciou, a pomôže skôr odborník s termokamerou ako ďalšie vetranie.
Najtypickejšími miestami, kde sa plesniam darí, sú plastové okná a ostenie okolo nich. Plesne majú rady aj horné rohy chladnejších miestností, ako napríklad zádverie.
Čo robiť, keď je vlhkosť v byte 70 % a viac?
Vlhkosť okolo 70 % je vo vykurovacej sezóne príliš vysoká. Pri 20 °C leží rosný bod nad 14 °C, takže sa rosia okná aj studené kúty. Podľa štúdie Arundela a kolegov väčšina druhov plesní nerastie, kým vlhkosť neprekročí 60 %, nad touto hranicou im teda dávate príležitosť. Krátkodobo po varení alebo sprchovaní taká hodnota neprekáža. Problém je, keď vlhkomer ukazuje 70 % aj ráno alebo celý deň.
Na udržanie ideálnej vlhkosti v byte väčšinou nepotrebujete žiadne investície. Stačí pravidelne vetrať. Nezabudnite tiež, že kde sa varí, perie alebo suší bielizeň, musíte vetrať ešte častejšie.
Postupujte od najjednoduchšieho kroku až po odborníka.
- Vetrajte nárazovo, okná dokorán na pár minút. Štátny zdravotný ústav odporúča v zime 4 až 6 minút pri každom vetraní a vyklopené okno ani mikroventiláciu v zime vôbec nepoužívať. Podrobný postup nájdete v článku o správnom vetraní proti plesniam.
- Varte pod pokrievkou, zapínajte digestor a pri sprchovaní ventilátor.
- Bielizeň sušte vonku, na balkóne alebo v sušičke. Ak to nejde, sušte ju v miestnosti so zatvorenými dverami, ktorú častejšie vetráte, a nikdy nie v spálni.
- Odsuňte nábytok o pár centimetrov od obvodových stien, aby k nim prúdil teplý vzduch.
- Nekúrte príliš málo. Vo vychladnutej miestnosti relatívna vlhkosť stúpa.
Ak máte vo vašom byte trvalejšie problémy, je načase investovať. Najprv začnite s vlhkomerom a naučte sa ho sledovať. Keď ani potom pomocou vetrania alebo jednoduchých odparovačov na radiátoroch nedosiahnete ideálnu vlhkosť v byte alebo v dome, zaobstarajte si podľa svojich možností odvlhčovač, alebo naopak zvlhčovač. Odvlhčovač nastavte zhruba na 50 %.
Ak vlhkosť neklesne ani potom, hľadajte príčinu v stavbe. Býva ňou zatekanie, netesné potrubie, vzlínajúca vlhkosť v murive alebo tepelný most a tu už domáce rady nestačia. Ďalšie tipy nájdete v článku ako znížiť vlhkosť v byte, a ak sa už pleseň objavila, v článku babské rady na pleseň na stene.
Ako zvýšiť nízku vlhkosť v zime?
Vonkajší vzduch v zime obsahuje málo vody, aj keď sa zdá, že je vonku vlhko. Keď vzduch s teplotou 0 °C a vlhkosťou 80 % vyvetraním dostanete dovnútra a ohrejete na 20 °C, klesne jeho relatívna vlhkosť zhruba na 20 %. Preto pri intenzívnom kúrení vlhkomer často ukazuje 30 % a menej.
Skôr ako kúpite zvlhčovač, skúste lacnejšie kroky. Neprekurujte, podľa Štátneho zdravotného ústavu býva teplota v bytoch v priemere o 1 až 2 °C vyššia, ako je odporúčané rozmedzie 20 až 22 °C. Po kúpaní nechajte otvorené dvere kúpeľne a pomôžu aj izbové rastliny alebo odparovače na radiátoroch. Vetrajte ďalej, ale krátko, dlhé vetranie v mraze byt vysuší najviac.
Zvlhčovač má zmysel, keď sa vlhkosť dlhodobo drží pod 40 %. Nad 50 % už zvlhčovačom vlhkosť nezvyšujte, rastie riziko rosenia na studených miestach.
Štátny zdravotný ústav pripomína, že zvlhčovače pomáhajú len pri pravidelnej údržbe. Arundel a kolegovia odporučili odparovacie alebo parné zvlhčovače, pretože prístroje so studenou hmlou môžu do vzduchu roznášať aerosól s alergénmi. Ďalšie nápady nájdete v článku ako zvýšiť vlhkosť v byte.
Keď si prečítate článok, pozrite sa napríklad na 10 zaujímavých dekorácií do záhrady, 7 najkrajších toskánskych záhrad, alebo na článok ako na správne zateplenie ostenia okien.





Napísať komentár