Vyskúšajte babské rady na pleseň na stene

Nepríjemná pleseň na stene je vždy problém. Obzvlášť otravná je v starších rodinných domoch, kde býva večným bojom. Jednoduché, žiaľ, nebýva ani riešenie. Najúčinnejšie metódy, ako je sanácia vlhkého muriva, nová hydroizolácia alebo zateplenie, sa nezaobídu bez stavebnej firmy a vyšších nákladov. Napriek tomu existuje pár babských rád, ktoré by vám váš boj s plesňou mali aspoň trochu uľahčiť.  

Stručná odpoveď. Menšiu škvrnu plesne, zhruba do 1 m², zvládnete odstrániť sami. Pracujte v rukaviciach a s respirátorom, stenu umyte saponátom alebo ošetrite prípravkom proti plesni, nechajte ho pôsobiť podľa návodu a miesto dobre vysušte. Chlórové prípravky nikdy nemiešajte s octom ani so čpavkom. Ak zároveň neodstránite príčinu, teda vlhkosť a studenú stenu, pleseň sa na rovnaké miesto vráti.

Najčastejší výskyt

Pleseň na stene nie je náročná. Páči sa jej predovšetkým tam, kde má vhodné podmienky. Darí sa jej, keď relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti dlhodobo prekračuje 60 %, čo napríklad v domoch blízko vodných tokov nie je nič nezvyčajné. Pri studenej stene je vlhkosť vzduchu ešte vyššia, a keď pri jej povrchu dosiahne 80 %, hrozí podľa normy ČSN 73 0540-2 rast plesní. Rastie nenápadne. Často sa najprv prezradí zatuchnutým zápachom a môže rásť skryto za nábytkom alebo v stene, takže ju uvidíte až po čase. Ako sme už spomenuli, staré domy sú náchylnejšie. Je to preto, že nemajú dostatočné zateplenie, a preto v nich vznikajú miesta, ktoré si pleseň veľmi rýchlo obľúbi.

Faktory vzniku

Činnosti v domácnosti. Myslí sa tým varenie, sprchovanie, pranie, skrátka činnosti, pri ktorých sa odparuje voda.

Kvety, akváriá. Kvety a akváriá odparujú vodu do vzduchu.

Nedostatočné vetranie. Pamätajte, že správne vetranie je najlepšou obranou proti plesniam.

Tepelné mosty. Miesta, cez ktoré z domu uniká viac tepla ako okolitou konštrukciou, takže stena je zvnútra chladnejšia a zráža sa na nej vlhkosť. Typicky ide o okolie zle osadeného alebo utesneného okna.

Prečo sa pleseň tvorí v rohu, pri okne a za skriňou?

Pleseň málokedy rastie uprostred teplej steny. Objavuje sa tam, kde je povrch steny najchladnejší. Teplý vzduch v miestnosti nesie vodnú paru, a keď narazí na studenú plochu, ochladí sa. Teplota, pri ktorej sa z neho začne zrážať voda, sa nazýva rosný bod.

Kvapky na stene pritom na rast plesne nie sú potrebné. Ako sme spomenuli, norma ČSN 73 0540-2 o tepelnej ochrane budov počíta s rizikom plesní už vo chvíli, keď relatívna vlhkosť vzduchu priamo pri vnútornom povrchu steny dosiahne 80 %, ako normu na portáli TZB-info vysvetľuje Jiří Šála. Pri oknách norma stráži hranicu 100 %, teda rosenie skla a rámu.

Najohrozenejšie sú preto rohy pri vonkajších stenách, kde sa stretávajú dve ochladzované steny, okolie okien a steny za skriňami alebo posteľami. Za nábytkom je stena chladnejšia ako zvyšok miestnosti a vlhký vzduch odtiaľ nevyvetráte. Ak plesnivie ostenie okolo okna, často pomôže dodatočné zateplenie ostenia.

Vo vykurovacej sezóne riziko rastie. Bohumil Kotlík zo Štátneho zdravotného ústavu (Státní zdravotní ústav) v novembri 2022 upozornil, že pri výraznom znížení teploty v miestnosti sa zvyšuje kondenzácia vzdušnej vlhkosti a s ňou aj vznik plesní na stenách. Sťahovať kúrenie na minimum sa preto v byte so sklonom k plesniam neoplatí.

Zdravotné riziká

Nikdy nepodceňujte pôsobenie plesní. Myslíte si, že ste imúnni voči rôznym alergiám, astma vás netrápi, ale časom sa zdravotné komplikácie môžu objaviť. Veľmi ohrozenou skupinou sú ľudia, ktorí majú vážne problémy s pľúcnymi chorobami, a pacienti s onkologickými ochoreniami. Ťažkosti sa prejavujú najmä dýchacími problémami, zhoršením astmy, alergiami a podráždením očí, nosa a hrdla. U ľudí s oslabenou imunitou, napríklad počas onkologickej liečby, môžu plesne spôsobiť aj závažnú infekciu pľúc.

Je pleseň na stene nebezpečná?

Odpoveď dáva Svetová zdravotnícka organizácia. Podľa jej smerníc o vlhkosti a plesniach vo vnútornom prostredí z roku 2009 existuje dostatok epidemiologických dôkazov, že ľudia vo vlhkých alebo plesnivých budovách majú vyššie riziko dýchacích ťažkostí, infekcií dýchacích ciest a zhoršenia astmy. V tlačovej správe k smerniciam WHO uviedla, že riziko dýchacích ťažkostí a astmy je u nich až o 75 % vyššie.

Štátny zdravotný ústav vo svojom stanovisku k plesniam dopĺňa, že na plesne je alergických 20 až 30 % atopikov, teda ľudí so sklonom k alergiám. Látky, ktoré plesne pri raste uvoľňujú, navyše dráždia sliznice. Opatrní by mali byť najmä rodičia malých detí, alergici a ľudia s oslabenou imunitou.

Bezpečnú hranicu WHO nestanovila, pretože vzťah medzi vlhkosťou, plesňami a zdravím sa podľa nej nedá presne vyčísliť. Odporúča preto plesniam predchádzať, a keď sa objavia, odstrániť ich. Ak máte zdravotné ťažkosti, ktoré si spájate s plesňou v byte, poraďte sa s lekárom.

Podľa farby sa nebezpečnosť určiť nedá. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uvádza, že so všetkými plesňami treba zaobchádzať rovnako, pokiaľ ide o zdravotné riziká aj odstránenie, či vidíte biely povlak, alebo čierne škvrny. Druh plesne určí len laboratórny rozbor vzorky, ktorý podľa Štátneho zdravotného ústavu slúži na odhad zdravotných rizík.

Ako sa zbaviť plesní na stene?

Existuje celý rad babských rád, ako sa takých plesní zbaviť. Na trhu nájdete množstvo chemických aj prírodných prostriedkov. Pri všetkých postupujte tak, aby vám z nich nebolo zle.

Základná babská rada znie: predovšetkým vetrajte! A to veľmi často a krátko. Vetrajte aj v kúpeľni, kuchyni alebo v miestnostiach, kde sušíte bielizeň či bylinky, ako je napríklad rakytník. Dobré je tiež postaviť nábytok trochu ďalej od steny. Podporíte tak cirkuláciu vzduchu a zabránite vzniku plesne. Ak už pleseň na stene je, vyskúšajte niektorého z nasledujúcich pomocníkov.

Chlórové prípravky

Prípravky s chlórnanom sodným, ľudovo savo, sa predávajú aj ako dezinfekčný sprej so zložením určeným na boj s plesňami. Americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) však chlórové bielidlo ako bežnú súčasť odstraňovania plesní neodporúča. Pleseň je podľa nej potrebné odstrániť, nielen zabiť, pretože aj odumretá pleseň vyvoláva alergie.

Na hladkých plochách preto stačí voda so saponátom. Chlórový prípravok používajte len podľa etikety, pri práci vetrajte a chráňte si ruky a oči, ako uvádzajú karty bezpečnostných údajov výrobcov. Nikdy ho nemiešajte s octom ani so čpavkom. Dôvod vysvetľujeme nižšie.

Postrek z Tea Tree oleja

Kúpite ho v drogérii. Okrem toho ho môžete využiť aj v kozmetike. Postup je však jednoduchý: dve čajové lyžičky tea tree oleja zmiešajte s 500 ml vody a steny postriekajte.

V štúdii z Adelaide, ktorú opisujeme nižšie pri octe, potlačil tea tree olej rast testovaných plesní lepšie ako ocot, lieh a dve priemyselné dezinfekcie. Chlórové prípravky sa v nej netestovali. Išlo navyše o neriedený olej v laboratóriu na živnej pôde, takže účinnosť riedeného postreku na omietke overená nie je.

Pred každým použitím fľašu pretrepte, olej sa s vodou nemieša. Nestriekajte ho tam, kde sú deti, mačky a iné domáce zvieratá, a fľašu skladujte mimo ich dosahu. Podľa americkej organizácie ASPCA môžu koncentrované formy tea tree oleja domácim zvieratám uškodiť už v množstve siedmich alebo ôsmich kvapiek.

Ocot

Patrí k najobľúbenejším babským radám. Ocot obsahuje kyselinu octovú, slabú kyselinu, ktorá na niektoré plesne a baktérie naozaj pôsobí.

Na všetky však nestačí. Ukázala to štúdia austrálskej University of Adelaide, ktorú v roku 2015 publikovali Rogawansamy, Gaskin, Taylor a Pisaniello v časopise International Journal of Environmental Research and Public Health. Bežný ocot so 4 až 4,2 % kyseliny octovej zastavil rast plesne Penicillium chrysogenum, na pleseň Aspergillus fumigatus však nezabral. Najlepšie zo všetkých testovaných prostriedkov obstál neriedený tea tree olej, ktorý potlačil rast oboch plesní.

Išlo o test na živných pôdach v laboratóriu, nie na omietke, výsledok preto berte ako orientačný. Ak sa pleseň po octe vracia, problém nie je v prostriedku, ale vo vlhkosti. Hľadajte jej príčinu a pozrite sa do časti Kedy už babské rady nestačia.

Grapefruitové jadierka

Babská rada znie zmiešať 20 kvapiek extraktu s 500 ml vody a postriekať postihnuté miesto. Extrakt z grapefruitových jadierok sa predáva ako prírodný prostriedok proti plesniam a baktériám, jeho účinok však podľa výskumov nepochádza z grapefruitu.

Von Woedtke a kolegovia v roku 1999 v časopise Pharmazie zistili výrazný antimikrobiálny účinok len pri komerčných extraktoch, ktoré obsahovali syntetický konzervant benzetóniumchlorid. Extrakt pripravený priamo z jadierok účinný nebol. Benzetóniumchlorid v komerčných extraktoch potvrdili v roku 2001 aj Takeoka a kolegovia v Journal of Agricultural and Food Chemistry. Prírodný účinok grapefruitu na pleseň tak doložený nie je.

Jedlá sóda

Ďalšia obľúbená babská rada. Zmiešajte 2 lyžičky jedlej sódy s 500 ml vody a miesto postriekajte. Výsledky sa líšia podľa povrchu a druhu plesne.

Ocot a jedlú sódu nekombinujte. Zmes síce zašumí, ale kyselina a zásada sa v nej navzájom neutralizujú, takže spolu nepôsobia silnejšie ako každá zvlášť.

Peroxid vodíka

Peroxid vodíka, zvyčajne 3 % roztok z lekárne, sa na pleseň tiež často odporúča. Porovnávacie dôkazy o jeho účinku na stenách však chýbajú, preto nečakajte zázrak.

Peroxid bieli, a preto môže na farebných povrchoch zanechať svetlé škvrny. Pracujte v rukaviciach a okuliaroch a nemiešajte ho s chlórovými prípravkami ani s inými čističmi.

Prášok do pečiva

Najlepší je síce v dezerte, ale keď niet inej možnosti, rozmiešajte ho s vodou a škvrnu vydrhnite. Obsahuje jedlú sódu, a preto ho nemiešajte s octom, navzájom by sa neutralizovali.

Špeciálne farby a nátery

Na trhu je veľa náterov, ktoré sa používajú ako ochrana pred plesňou alebo aj na odstraňovanie už existujúcej plesne. Používajú sa ako ochrana stien. Naneste ich však až na vyčistenú a dobre vyschnutú stenu, cez živú pleseň náter nepomôže.

Ako postupovať pri odstraňovaní plesne zo steny?

Nech si vyberiete ktorýkoľvek prostriedok z predchádzajúceho zoznamu, postup je podobný. Americká EPA v príručke o plesniach a vlhkosti v domácnosti radí odstrániť pleseň čo najskôr a zároveň vyriešiť zdroj vlhkosti.

• Zistite príčinu. Zateká, vzlína vlhkosť zo zeme, alebo ide o kondenzáciu na studenej stene?
• Chráňte sa. Vezmite si rukavice, uzavreté okuliare bez vetracích otvorov a respirátor, aby ste nevdychovali spóry. Počas práce vetrajte.
• Hladké povrchy, ako sú dlaždice alebo umývateľná farba, vydrhnite vodou so saponátom alebo ošetrite prípravkom proti plesni podľa návodu výrobcu.
• Omietku a sadrokartón ošetrite dezinfekčným prípravkom s fungicídnym účinkom, ktorý na napadnuté miesta odporúča Štátny zdravotný ústav (Státní zdravotní ústav).
• Nechajte miesto vyschnúť. Maľovať má zmysel až na suchú a vyčistenú stenu, najlepšie farbou s prísadou proti plesniam.
• Handry a hubky po práci vyperte alebo vyhoďte, aby ste spóry neroznášali po byte.

Na nasiakavých materiáloch má každé čistenie svoje hranice. EPA upozorňuje, že pleseň môže prerásť do pórov a štrbín, odkiaľ sa dá odstrániť len ťažko alebo vôbec. Napadnutý sadrokartón, tapetu alebo kus omietky je preto niekedy rozumnejšie vymeniť.

Na otázku, ktorý prostriedok funguje najlepšie, veda jasnú odpoveď nemá. Peter Cressey z novozélandského inštitútu ESR v prehľade pre tamojšie ministerstvo zdravotníctva z roku 2019 konštatoval, že vedeckých podkladov pre rady na odstraňovanie plesní je veľmi málo. Určité dôkazy podľa neho hovoria v prospech kombinácie chlórového bielidla a saponátu, výsledky štúdií však nie sú jednotné. Za najbezpečnejší pre zdravie označil prístup EPA, teda napadnutý materiál, kde sa to dá, odstrániť namiesto spoliehania sa na chémiu.

Čo nemiešať a čo na pleseň nefunguje

Chlórnan sodný, účinnú látku chlórových prípravkov proti plesni, nikdy nemiešajte s inými čistiacimi prostriedkami. Výrobky s ním majú na etikete výstražnú vetu, že pri spoločnom použití s inými výrobkami sa môže uvoľňovať nebezpečný plyn chlór. Karty bezpečnostných údajov chlórnanu výslovne varujú pred zmiešaním s kyselinami, a kyselinou je aj ocot. EPA pripomína, že jedovaté výpary vznikajú aj so čpavkom, ktorý obsahujú niektoré čističe.

Nestriedajte ich ani rýchlo po sebe na tom istom mieste. Ak chcete po chlórovom prípravku vyskúšať ocot, stenu najskôr opláchnite vodou a nechajte vyschnúť. To isté platí pre sprej proti plesni a iný čistič, ktorý máte práve poruke.

Čo spoľahlivo nefunguje, je pretieranie plesne. EPA upozorňuje, že farba nanesená na plesnivý povrch sa bude pravdepodobne odlupovať, a radí najskôr pleseň odstrániť a stenu vysušiť. V spomínanej štúdii z Adelaide nezabral na testované plesne ani 70 % lieh, takže samotný alkohol na stenu nestačí.

Kedy už babské rady nestačia?

Domáce čistenie má zmysel pri menších a čerstvých škvrnách. Americká EPA uvádza, že plochu menšiu ako približne 10 štvorcových stôp, teda asi 1 m², zvládnete vo väčšine prípadov sami. Na väčšiu plochu alebo pleseň, ktorá sa po vyčistení rýchlo vracia, si privolajte odbornú firmu.

Na odborníka sa obráťte aj vtedy, keď je stena vlhká aj v lete alebo sa vlhkosť ťahá zospodu. Štátny zdravotný ústav upozorňuje, že pri stavebných chybách sa voda do stien dostáva väčšinou dlhodobo, často aj v malom množstve, a na vyriešenie je nutné chybu odstrániť. Potom prichádza na rad sanácia muriva, hydroizolácia alebo zateplenie, teda tie drahšie metódy, o ktorých píšeme v úvode.

Odborná firma zvládne dezinfekciu aj vo väčšom rozsahu. Podľa SZÚ sa dajú tiež odobrať vzorky, určiť, aké plesne v byte rastú, a podľa ich druhu odhadnúť zdravotné riziká.

Ako zabrániť, aby sa pleseň vrátila?

Pleseň potrebuje vodu, a tú jej môžete vziať. Štátny zdravotný ústav na svojom webe o vnútornom prostredí odporúča teplotu 20 až 22 °C a relatívnu vlhkosť 35 až 50 %. Bohumil Kotlík zo SZÚ v roku 2022 pre ČTK uviedol ako optimum 45 až 55 %. Americká EPA uvádza ako hornú hranicu 60 %. Ako doma zmerať vlhkosť a aké hodnoty platia v rôznych ročných obdobiach, rozoberáme v článku o optimálnej vlhkosti v byte.

Vetrajte krátko a intenzívne, vždy hneď po varení, sprchovaní a sušení bielizne. V zime nenechávajte žiadnu miestnosť úplne vychladnúť, ani spálňu alebo izbu, ktorú práve nepoužívate, pretože na studených stenách sa vlhkosť zráža najskôr.

Skrine a postele pri vonkajších stenách odsuňte kúsok od steny, aby za nimi mohol prúdiť vzduch. Keď sa niečo vyleje alebo zatečie, vysušte miesto čo najskôr. Podľa EPA pleseň vo väčšine prípadov nevyrastie, ak vlhké materiály vyschnú do 24 až 48 hodín.

Pleseň v nájomnom byte, kto ju platí?

V nájme záleží na tom, odkiaľ pleseň pochádza. Občiansky zákonník (občanský zákoník) v § 2257 ukladá prenajímateľovi udržiavať byt v stave spôsobilom na užívanie, nájomca vykonáva a hradí len bežnú údržbu a drobné opravy. Za bežnú údržbu nariadenie vlády č. 308/2015 Sb. výslovne považuje maľovanie a opravu omietok.

Ak pleseň spôsobuje stavebná chyba, napríklad zatekanie, vlhké murivo alebo tepelný most pri zle osadenom okne, odstránenie je na prenajímateľovi. Ak vzniká hlavne tým, že sa v byte málo vetrá a nekúri, môže ísť na vrub nájomcu. Podobne to rozdeľuje aj WHO v spomínaných smerniciach. Vlastník budovy podľa nich zodpovedá za stavbu a údržbu bez nadmernej vlhkosti, obyvatelia za to, ako doma zaobchádzajú s vodou, kúrením a vetraním.

Pleseň, ktorá bráni obvyklému bývaniu, musíte prenajímateľovi podľa § 2264 oznámiť bez zbytočného odkladu, najlepšie písomne a s fotkami. Prenajímateľ ju má podľa § 2265 odstrániť v primeranej lehote. Keď to neurobí a chyba je podstatná, môžete ju odstrániť sami a žiadať náhradu odôvodnených nákladov, prípadne zľavu z nájomného. Kto chybu neoznámi včas, na náhradu nákladov nárok nemá.

Sporom predídete, keď stav stien zapíšete a odfotíte už pri sťahovaní do preberacieho protokolu. Ak sa s prenajímateľom priete o príčinu, pomôže posudok stavebného odborníka, ktorý zistí, či ide o chybu stavby, alebo o spôsob užívania bytu.

Či zvolíte babskú radu, alebo prípravok z obchodu, pleseň zmizne natrvalo len vtedy, keď jej vezmete vlhkosť. Nájdite príčinu, vetrajte, kúrte rovnomerne a škvrny riešte hneď, kým sú malé.